Šťastné a veselé

Tak Štedrý večer máme za sebou, ale sviatky sú ešte pred nami.

Želám vám pokojné, ničím nerušené sviatky a do nového roku veľa zdravia, kreatívnych nápadov a hlavne času na ich realizáciu.

Trochu predvianočného šitia

Som si pospomínala, čo som ešte za posledných pár týždňov ušila, aby ste neboli ukrátení :).

Dcéra mala začiatkom novembra narodeniny, bábik už má síce dosť, ale žiadnu Lalaloopsy. Umelohmotovú bábiku som jej kupovať nechcela. Pomohla mi moja momentálna závislosť Pinterest, kde som našla skvelý video návod. V pôvodnej verzii je Lalaloopsy z ponožiek, ale v našej domácnosti žiadne nazvyš ponožky nie sú, takže moja je z úpletu, gombíkové oči pochádzajú z dedkovho starého kabáta. Návod odporúčam, vyrobiť Lalaloopsy bolo naozaj jednoduché a na nočné túlenie sa je určite vhodnejšia ako jej umelohmotový originál.

Moja kamarátka Katka vyrába nádherné vecičky z drôtika a korálok. Pár náušníc od nej sa už hompáľa na uškách mojej rodiny a kamarátok. Teraz ma zaujali jej vianočné ozdoby a potešila ponuka na bartrový obchod. Priala si jednoduchú kabelku, do ktorej sa zmestí A4, v zeleno-ružovom prevedení. Kabelka nakoniec bola mojím prvým "autorským" výtvorom, samozrejme som vychádzala z rôznych návodov na internete a Belletkiných kurzov. Je veľmi jednoduchá, má len malé vnútorné vrecko a šnúrku s karabínkou na kľúče (to je super vychytávka od Bellet).

Na oplátku som dostala takéto nádhery, zajtra by mali mať premiéru na stromčeku, dva dni pred Vianocami by sa asi aj patrilo.

 

A posledný úlovok minulého týždňa, dinosaurus pre kamarátkinho syna Danka, podľa strihu z časopisu Marína, vyzerá to tak, že šitie za peniaze je viac motivujúce :).

 

 

Vianoce už klopú na dvere, darčeky nedošité, neupratané, nenapečené, no jo, veď dnes mal byť ten koniec sveta. Želám príjemný postapokalyptický večer ;). 

 

Trochu vianočného šitia

Aby som stále len nespomínala, pár obrázkov toho, čo som šila za posledný mesiac.

Tento rok som sa rozhodla, že vianočné darčeky budú aspoň z polovice šité, čím som si ale samozrejme zavarila. Nepočítala som z premennou jednotkou, akou je zdravie mojich detí a nakoniec aj mojím. Ale tak vízia bola pekná, uvidím, čo sa mi podarí v reále ešte za desať dní, ktoré ešte do Vianoc ostávajú, spichnúť, respektíve dokončiť :).

Môj blog je pre moju rodinu zatiaľ tajomstvom, môžem tu teda prezentovať jediné, čo je ako tak dokončené, aj keď chýbajú dva kusy, prestieranie s chňapkou a podložkami pre tetu. Podložky na fotke chýbajú. Návod na tú chutnú srdiečkovú chňapku nájdete tu, síce v ruštine, ale podľa kvalitného fotopostupu určite nebude problém.

Medzitým som si odskočila opäť k Tilduškám a pre kamarátku Katku som na objednávku spichla jednu fešandu. Ostal mi nejaký tyl a sukňa so spodničkou proste musela byť.

A konečne veľký projekt posledných dní. Kamarátka Romanka mala požiadavku na medvedíkov, maximálne 20cm vysokých, tmavohnedých a aby mali ohýbacie nohy, ktorí budú ozdobou na vianočný stromček. Počet sa nakoniec ustálil na päť. Šila som podľa môjho obľúbeného časopisu Marína, kde sa tento medveď volá Jonáš, aj keď pôvodne má cca. 50cm. Šiť to všetko 5x dalo celkom zabrať.

Takže sme mali doma celkom slušný medvedí masaker.

 Priznám sa, že som mala pochybnosti o tom, ako to vypáli, vôbec som si to nevedela predstaviť, ale Romanka je designový macher. Tu je výsledok, spolu so zábermi na už ozdobený stromček.

Čo všetko mám rozšité, radšej ani nebudem písať, ostáva mi dúfať, že tie vianočné darčeky ešte stihnem dokončiť.

Bábiky, bábiky a ešte raz bábiky

Naša dcéra je typické dievčatko, rada nosí sukne a šaty, vo vlasoch musí byť aspoň 5 sponiek a hlavne vlastní neuveriteľné množstvo bábik. Moje úspechy na poli tvorby Tildušiek ma nejako automaticky posunuli k myšlienke naučiť sa šiť aj zložitejšie bábiky. Ešte pred tým, ako som začala sama šiť, som veľmi obdivovala bábiky od Lusilky, hlavne tie premakané, ručne maľované oči, no nádhera. Dokonca bola aj možnosť absolvovať kurzy, na ktorých vás naučia šiť takéto nádhery, ale zvyčajne sa konali v Čechách a boli viacdňové, čo s malým dieťaťom nie je vždy možné.

Niktoré veci v živote musia proste "vyhniť" a musí prísť ich čas. Šila som si svoje Tildušky a po narodení syna neostávalo moc času ani na ne. Vďaka krásnym veciam z Maríny a mojej mame, ktorá prejavila záujem naučiť sa šiť patchwork, som začala uvažovať nad kurzom patchworku. Nakoniec sme sa spolu s mamou prihlásili na kurz Rýchla deka, ktorý organizovala Deniska zo zebrapatchwork. O tomto kurze bude reč neskôr. Dôležitejšie bolo to, že spolu s nami na kurze bola aj pani Violka Bajaníková, ktorej prepracované bábiky som len s nemým úžasom obdivovala a ani vo sne by ma nenapadlo, že raz by som niečo podobné dokázala vytvoriť.

Slovo dalo slovo, zapojila sa aj Deniska a výsledkom boli pre veľký záujem až tri kurzy šitia veľkej bábiky. A hádajte, kto bol účastníkom hneď prvého? No jasné, že ja :-). Ktovie, či som náhodou nebola aj prvá prihlásená :-D. Samotný kurz bola 4-dňová makačka, Violka nás nešetrila a hlavne pre mňa, kedže neovládam základy šitia, to bol zaberák. Výsledok, ako si určite viete domyslieť, stál za všetky útrapy, dopichané a dorezané prsty. Domov som si priniesla Sabinku.

Medzičasom sa začala venovať šitiu bábik aj moja kamarátka Stanka, vychádzajúc pri tom z internetu, Lusilky a vlastných zlepšovákov. Kedže ja som večný a hlavne šťastný študent, počas spoločného šicieho weekendu ma ju naučila, za čo som jej neskonale vďačná. Jej metóda tvorby bábik je značne jednoduchšia a hlavne pre mňa, čo milujem rýchly efekt za málo času aj práce, pohodlnejšia. Takto vznikli ďalšie fešandy, mená im vždy dáva Ninka.

Mimi

 

Terezka

Katka

Elinka

A už s bábikami pomaly končim, teda len v rámci blogu, resp. príspevku. Nakoniec som neodolala a predsa len som absolvovala ďalší kurz a to u Pristelky, ktorá inšpirovala aj Lusil k tvorbe textilných bábik. Pristelka bola taká milá a spravila mi intímčo kurz u nej doma a len pre mňa. Človek sa má vždy čo učiť. Kurz bol skvelý, Pristelka pri mne tvorila kvety na svadobnú tortu, tie sú jej ďalšou vášňou, výborne som sa bavila a hlavne sa naučila kopec vecí.

Snáď vás z toľkých bábik nebolí hlava :-D

Bábiky sú a určite ešte veľmi dlho budú mojou vášňou, teším sa z každej jednej a dúfam, že ony moju radosť odovzdávajú ďalej svojim novým mamám.

Fenomén Marína :)

V rámci debát na mojom obľúbenom Modrom koníkovi občas padlo ako dobrý zdroj inšpirácie slovíčko Marína. Vedela som, že ide o nejaký časopis o šití, ale nič bližšie. Postupom času ma to ale začalo zaujímať, kedže jej čitateľky začali pridávať fotky vecí ušitých podľa nej a to už teda bolo niečo!

Dnes už bohužiaľ neexistujúci časopis a naň nadväzujúci web Galerie Marina, kde sa tvorivé dámy z oboch brehov rieky Moravy chválili svojimi výtvormi a diskutovali o šití, látkach a ďalších zaujímavostiach predstavoval pre mňa to, čo pre Alicu Krajina zázrakov. Nakoniec som samozrejme neodolala a časopis si začala kupovať a neskôr nielen časopis, ale aj skvelé kurzy, ktoré "mama" Maríny Ivanka - Bellet dotiahla do video dokonalosti. Tak sa stalo, že ani nie po roku mojej šicej kariéry som si postupne trúfla na hračky s aplikáciami, kabelku s koženou klopou, jednoduchú deku, organizér a nakoniec tak trochu aj vlastný návrh kabelky. Bellet vo svojich kurzoch totiž nielen prezentuje návod na konkrétnu vec, ale dozviete sa tipy, triky, rady, ako na vlastný strih, rôzne možnosti šitia a kopec ďalších informácií.

Zdravotné problémy (a nielen tie) nakoniec donútili Bellet prestať časopis vydávať. Našťastie nielen pre mňa, nevydržala dlho v nečinnosti a v skvelých návodoch a kurzoch pokračuje časopisom Love Bellet Fabrics a na svojich stránkach Bellet ďalšími kurzami - momentálne beží tretie pokračovanie kabelkového kurzu "Kdyby 1000 tašek..".

Som Ivanke a celej komunite Marínok veľmi vďačná, že som si aj vďaka nim trúfla na väčšie projekty, sú mi neustálou inšpiráciou.

Ako to začalo..

Ako to všetko začalo?

Nikdy som nešila. Ešte tak niečo uštrikovala hladko a obratko a na základnej škole som mala "záchvat" krížikovej výšivky, keď som dokonca obšťastnila pár členov rodiny a kamarátok vyšitými obrázkami.

Narodením dieťaťa sa zmení všeličo. Napríklad v sebe objavíte potrebu pre dieťa niečo vlastnoručne vytvoriť. U mňa to začalo tým hladko-obratko šálikom. Dokonca dvojfarebným. Dcéra ho prekvapujúco s obľubou doteraz nosí, ale skôr pre to, že sú na ňom prišité dve Hello Kitty, ktoré mi uhačkovala šikovnejšia kamarátka. Bohužiaľ ani hačkovanie mi moc nejde, ale ako pravidelnú návštevníčku stránky Modrý koník ma zaujala téma o šitých hračkách. Šikovné mamičky aj čakateľky na titul mama tu prezentujú krásne veci, nielen šité, zaujali ma hlavne mierne insitné, pre niekoho možno aj sčasti škaredé anjelky Tildy od nórskej designérky Tone Finnanger.

Bola to pre mňa výzva. Blížili sa Ninkine druhé narodeniny, aj toho voľného času už celkom pribudlo. Pár strihov a návodov sa dalo stiahnuť aj na nete, už mi chýbal len šijací stroj. Tu mi pomohla kamarátka Katka, ktorá mi ho rada požičala. Výsledok samozrejme vôbec nezodpovedal mojim predstavám a predstavám úbohej Tone ani omylom. Takto to nakoniec dopadlo. Našťastie sa lepšia fotka nedochovala :).

Potom to už nabralo spád. Túžba dokázať to aj lepšie bola silná, takže na Vianoce mi Ježiško v osobe môjho milého manžela doniesol nový stroj, síce len "hypermarketový", lebo som nevedela, koľko mi moje nadšenie vydrží, ale môj. Nasledovali ďalšie pokusy, všetky putovali ako darček rodine, kamarátkam a ich deťom. Malý náhľad....

 

 

Postupom času došlo aj na ďalšie šitie, ako zvieratká, vankúše..

A potom som objavila závislosť pod krycím menom Marína.....